Kým na Slovensku ročne skládkujeme 60 % odpadu, vo Švédsku je to len 1 % z celkového množstva vyprodukovaných odpadkov.

Znie to až neuveriteľne, ale severská krajina nezhodnocuje len vlastný odpad, ale dokonca odpad dováža aj z iných krajín, aby ho mohla premieňať na energiu a na teplo. Jedným z opatrení, ktoré k tomu prispievajú, je dômyselne rozmiestnená sieť moderných spaľovaní odpadu, ktoré dokážu vyrábať elektrickú energiu. Po celom Švédsku sa ich nachádza celkovo až 32. „Dôvod, prečo sme túto sieť spaľovní vybudovali, je ten, aby sme takto získanú energiu dokázali využiť pre naše domácnosti,“ povedala pre britský denník The Independent Anna Carin Gripwallová, ktorá je hovorkyňou švédskej recyklačnej spoločnosti Avfall Sverige. Podľa nej je chybou, keď v iných krajinách Európy uniká energia zo spaľovania odpadu do ovzdušia, lebo vo Švédsku vďaka tomu dokážu teplom zásobovať až 250- tisíc domácností.

Odborníci ich kritizujú

Niektorí odborníci však vidia za touto dobre pôsobiacou štatistikou len hru s číslami. Švédsko má prepracovaný zálohovací systém, snaží sa zbaviť fosílnych palív, propaguje elektromobilitu a masívne vzdeláva ľudí, ako správne nakladať s odpadmi. Kritici zároveň upozorňujú na to, že v krajine troch koruniek odpad nerecyklujú, ale zvolili si iný a odlišný spôsob s jeho nakladaním. Spaľovne, ktoré menia odpad na energiu, síce filtrujú škodlivé látky, ale v prepočte na megawatthodinu elektrickej energie produkujú množstvo oxidu uhličitého, ktoré je porovnateľné s plynovými elektrárňami. Podľa kritikov sa krajina recyklácii odpadov vyhýba a volí cestu, ktorá je oveľa jednoduchšia. Švédi sa ale bránia, okrem národnej kampane na boj s odpadmi investujú státisíce eur do automatických systémov na zber odpadu, ale zavádzajú aj podzemné zberné nádoby. K zelenšiemu Švédsku prispievajú aj veľké súkromné spoločnosti, ktoré sa snažia ísť príkladnou zelenou cestou a motivovať k tomu aj svojich zamestnancov.