Miera recyklácie a skládkovania budú v roku 2035 pre krajiny Európskej únie kľúčové. Pretože už v roku 2035 zrejme priemerný Slovák vyprodukuje minimálne 580 kg komunálneho odpadu. To je o tretinu viac ako teraz.

Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu (KO) recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Pre Slovensko, aj napriek päťročnému odkladu, je naplnenie týchto cieľov pomerne náročné. Veľa bude závisieť od zloženia materiálov, z ktorých budú výrobky a obaly, od opatrení a podpory štátu a v neposlednom rade aj od správania ľudí. V roku 2035 vyprodukuje priemerný Slovák minimálne 580 kg komunálneho odpadu. To je o tretinu viac ako teraz. V roku 2019 sme na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) vyprodukovali 2,37 mil. ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák tak minulý rok vyhodil do odpadových nádob 435 kg komunálneho odpadu. Za posledných desať rokov prišlo k nárastu o viac ako 30 %. Produkcia smetí u nás rastie najrýchlejšie v rámci EÚ.

Odhadujeme, že v roku 2035 bude na Slovensku pripadať na jedného obyvateľa 580 kg komunálneho odpadu. Pri odhadovanom počte 5,385 milióna obyvateľov (podľa prognózy Eurostatu) by malo ísť o celkovú produkciu odpadu 3,123 mil. ton. V roku 2035 tak každý Slovák vyprodukuje o tretinu viac smetí ako v roku 2019. O tom, že nejde o nereálne čísla, svedčí aj aktuálna situácia z Trnavského kraja, kde bežný obyvateľ už v roku 2019 vytvoril 573 kg.Produkcia komunálneho odpadu ide ruka v ruke s rastom spotreby

V európskych ekonomikách, ale i vo svete, je preukázateľná spojitosť medzi spotrebou domácností a produkciou komunálneho odpadu, aj preto sú na čele európskeho rebríčka najväčších producentov odpadu krajiny ako Dánsko, Luxembursko či Nemecko. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú skôr či neskôr zdrojom odpadu. S rastúcou spotrebou tak rastie aj produkcia smetí. Vhodným reprezentantom spotreby je skutočná individuálna spotreba na obyvateľa (AIC – actual individual consumption). Korelácia (vzájomný vzťah) medzi AIC a  produkciou KO ale ukazuje, že pri určitej úrovni „blahobytu“, aj napriek lineárne rastúcej spotrebe, už dochádza k pomalšiemu rastu produkcie KO. Tak je tomu v najvyspelejších krajinách Európy, kde produkcia odpadu skôr stagnuje. V prípade Slovenska ale tento „európsky bod blahobytu či spotreby“ dosiahnutý ešte nebol. Odhad produkcie komunálneho odpadu (na úrovni 580 kg KO) vychádza z odhadu AIC pre rok 2035 a z korelácie medzi skutočnou individuálnou spotrebou a ročnou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa v krajinách EÚ (z údajov Eurostatu za roky 2000 – 2018).

Dokáže Slovensko do roku 2035 až 65 % odpadu recyklovať? 

Na Slovensku sme v roku 2019 evidovali mieru skládkovania na úrovni 50,6 %, podiel recyklácie odpadu predstavoval 40,3 %. Aktuálne sme tak od ambiciózneho plánu pre rok 2035 (maximálne 10 % KO skládkovať a minimálne 65 % KO recyklovať) na míle vzdialení. Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu presiahne úroveň 1 mil. ton. Slovensko zároveň bude môcť uložiť maximálne 10 % KO na skládky. Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu ale existujú ekologickejšie alternatívy.

Skládkovaný komunálny odpad spolu so zvyšnými 25 % odpadu je možné energeticky zhodnotiť, teda vyrobiť z neho elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) a čiastočne aj v cementárňach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo ale dve aktuálne existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu nepostačujú a na Slovensku tak existuje priestor pre výstavbu minimálne 5 takýchto zariadení. 

Príkladom sú Rakúsko, Holandsko, Belgicko a severské štáty.

Krajinami, ktoré podľa údajov Eurostatu dosiahli v roku 2018 nadpolovičnú mieru recyklácie, sú Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Litva. Tieto členské štáty zvyškový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO a miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka. V prípade Rakúska, Holandska a Belgicka je miera skládkovania na úrovni iba 1 až 2 %. Energetické zhodnocovanie odpadu dominuje a polovičný, resp. nadpolovičný podiel dosahuje v severských krajinách Dánsko, Fínsko a Švédsko. Aj tieto tri ekonomiky ale dosahujú vysokú mieru recyklácie a na skládkach u nich končí iba 1 % z komunálneho odpadu. Tieto krajiny sú tak rozhodne pre Slovensko dobrým príkladom, ako s odpadom ekologicky nakladať a zároveň stlačiť skládkovanie na minimum.